Profesor McDonald starostlivo preskúmal jednu
z najkontroverznejších téz: určité intelektuálne hnutia 20. storočia,
ktoré boli založené a vedené Židmi, zmenili európske spoločnosti
základným a hlbokým spôsobom a zničili sebadôveru západného človeka.
Tvrdí, že tieto hnutia, vedome či nevedome, boli založené za účelom
dosiahnutia židovských záujmov a verejnosti boli prezentované ako
univerzálne dobré.
Zdôrazňuje, že zvyšujúci sa vplyv týchto myšlienok
má hlboké politické a sociálne následky, ktoré síce pomohli Židom, na
kresťanské a iné spoločnosti však mali katastrofálne
následky.
Culture of Critique je posledným dielom
McDonaldovho masívneho trojzväzku štúdia Židov a ich úlohy v dejinách.
Predchádzajúce sú A People that Shall Dwell Alone a Discontents. Uvádza
v nich zo sociobiologickej perspektívy fakt, že judaizmus je stratégia
na prežitie, ktorá pomohla Židom súperiť s inými etnickými skupinami.
Profesor McDonald je psychológom na kalifornskej univerzite a v prvom
zväzku vysvetľuje a opisuje Židov ako ľudí so silným zmyslom pre vlastnú
jedinečnosť, ktorý ich drží sociálne a geneticky oddelených od
ostatných.
Druhý zväzok nazerá do dejín židovsko - kresťanských
vzťahov a nachádza príčiny antisemitizmu, ktorý pochádza takmer vždy z
ich komerčnej a intelektuálnej dominácie nad nežidovskými spoločnosťami
a ich odmietanie asimilácie.
Intelektuálnymi hnutiami, ktoré sú
diskutované v treťom zväzku sú marxizmus, Freudova psychoanalýza,
Franfurktská škola /FŠ/ sociológie a Boaská antropológia. Z rasovej
perspektívy za možno najrelevantnejšie považovať jeho zdôraznenie úlohy
Židov v podpore multikulturalizmu a emigrácie z krajín tretieho
sveta.
Tvrdí, že Židia propagovali tieto hnutia vo svojom vlastnom
záujme napriek tomu, že sa snažili vzbudiť dojem, že to v ich záujme
nebolo. Práve preto je jedným z najvážnejších obvinení prof. McDonalda
nie obvinenie Židov z etnocentrizmu, ale obvinenie z nečestnosti. Kým
tvrdia, že pracujú pre dobro ľudí, pracujú v mene vlastného dobra a
vlastných záujmov. Propagovaním bratstva a tolerancie s menšinami sa
pokúšajú oslabiť etnickú súdržnosť majoritnej spoločnosti. Medzi sebou
si udržiavajú presne rovnaký druh skupinovej solidarity, ktorý odcudzujú
ako nemorálny u ostatných.
Oslavovanie
rozmanitosti
Profesor McDonald tvrdí, že jednou z
najúčinnejších ciest, vďaka ktorej Židia napredovali a podporovali svoje
záujmy je podpora pluralizmu a rozmanitosti - avšak len pre iných.
Už
od 19. storočia viedli hnutia, ktoré sa pokúšali zdiskreditovať tradičné
základy nežidovských spoločností ako vlastenectvo, rasovú lojalitu,
kresťanské základy morálky, sociálnu homogenitu a sexuálnu zdržanlivosť.
Zároveň vo vlastných komunitách podporovali presne tie pravidlá, na
ktoré útočili a ktoré odsudzovali v nežidovských
spoločnostiach.
Prečo je toto všetko v záujme Židov? Pretože
všeobecná skupinová lojalita, ktorá je pre Židov charakteristická
vzbudzuje oveľa menej pozornosti v spoločnosti, ktorá nemá kohézne a
kultúrne jadro. Židovské odhodlanie neasimilovať sa, ktorému vďačia za
svoje prežitie ako národa po tisíce rokov - aj bez vlasti - nevyhnutne
pritiahlo a vyprovokovalo nenávistné reakcie v rasovo homogénnych
krajinách. Práve preto je v ich záujme oslabiť identitu ktoréhokoľvek
národa, v ktorom žijú. Židovská identita môže prekvitať v bezpečí len ak
je naša identita oslabovaná.
Profesor McDonald cituje pozoruhodné pasáže
Charlesa Silbermana:
"Americkí Židia sú oddaní kultúrnej tolerancii
kvôli svojej viere - pevne zakotvenej v dejinách, že Židia sú bezpeční
len v spoločnosti, ktorá akceptuje široké spektrum názorov a správania,
ako aj rozmanitosť náboženských, etnických skupín. Je to práve táto
viera a nie schvaľovanie homosexuality, ktorá vedie značnú časť Židov k
tomu, aby podporili práva homosexuálov a liberálne stanoviská k ostatným
tzv. "sociálnym otázkam."
Vraví, že ak Židia tvrdia, že "v rozmanitosti
je naša sila", deje sa tak v záujme ich vlastných cieľov, v záujme
oslabovania homogenity spoločnosti, aby sa mohli cítiť bezpečne. Svoju
propagandu pritom podávajú spôsobom o ktorom vedia, že ho nežidovské a
kresťanské spoločnosti príjmu. Podobne, ako to ukazuje Silbermanov
citát, Židia podporujú niektoré úchylky nie preto, lebo sa domnievajú,
že sú pre krajinu dobré, ale preto, lebo vedia že sú dobré pre
nich.
Silberman ďalej poskytuje citát židovského
ekonóma, ktorý sa domnieval, že republikáni majú citlivejšie ekonomické
opatrenia, ale volil by aj tak demokratického kandidáta. Jeho dôvod?
"Radšej budem žiť v krajine, ktorá je spravovaná tvárami, ktoré som
videl na stretnutí demokratickej strany ako tých, ktoré som videl na
stretnutí strany republikánskej." Tento muž nedôveruje bielym nežidom a
volil rasovo miešanú stranu napriek tomu, že sa domnieva, že jej
ekonomické opatrenia boli zlé. Čo je dobré pre Židov je dôležitejšie ako
to, čo je dobré pre krajinu.
Earl Raab, bývalý prezident prevažne
židovskej Brandeis University vyjadruje podobné argumenty. Vyjadruje
spokojnosť s predpoveďou, že v strede tohto storočia sa bieli stanú
menšinou a píše: "Naklonili sme sa za bod, kde nacistická árijská
skupina už nebude môcť vládnuť v tejto krajine." Je pripravený vytlačiť
ľudí a kultúru, ktorá položila základy Ameriky v záujme teoretického
vzrastu protižidovského režimu. Raab vidí belochov ako potencionálnych
nacistov a je ochotný obetovať ich kultúrnu a národnú kontinuitu za
účelom zneškodnenia vymyslenej hrozby pre Židov. Nad týmto sa akosi
nikto nepozastaví, napriek tomu, že počty belochov sa dramaticky znižujú
na celom svete.
Profesor McDonald nachádza pôvod tejto
stratégie v niekoľkých zdrojoch. Je všeobecne známe, že židovský nemecký
imigrant Franz Boas /1858 - 1942/ takmer sám položil súčasné základy
chápania antropológie, čím ochudobnil vysvetlenie rozdielov ľudského
správania o biologické faktory. Prof. McDonald ukazuje, že on a všetci
jeho nasledovatelia, s výnimkou Margaret Meade a Ruth Benedict, boli
Židia so silnými židovskými identitami: "Židovská identifikácia a
nasledovanie židovských záujmov, hlavne v propagovaní ideológie
kultúrneho pluralizmu ako modelu pre západné spoločnosti bola
"neviditeľná téma" americkej antropológie.
Do roku 1915 Boas a jeho študenti
kontrolovali Americkú antropologickú asociáciu a do roku 1926 viedli
oddelenia antropológie na všetkých amerických univerzitách. Z tejto
pozície dominácie podporovali myšlienku, že rasa a biológia sú
triviálnymi záležitosťami a za všetko môže prostredie. Kompletne
pretvorili antropológiu tak, aby poskytovala intelektuálnu podporu
otvorenej imigrácii a integrácii. Položili základy názoru, že všetky
rasy majú rovnaký potenciál, že za zlyhanie černochov sú vinní belosi.
Zhrnutím Boaskej antropológie bolo tvrdenie, že prostredie je zodpovedné
za všetky ľudské rozdiely, každá nerovnosť môže byť odstránená zmenou
prostredia. Toto slúžilo ako ospravedlnenie ohromných a zbytočných
vládnych intervencií.
Celé hnutie "občianskych práv" môže byť
považované za prirodzený následok Boasovho myslenia. Keď všetky rasy sú
podobné, separácia je nemorálna. Farba pleti tiež vyostrila povedomie
belochov spôsobom, ktorý prebudí mnohých belochov k poznaniu židovskej
obmedzenosti. Bez vedenia Židov by neexistovala NAACP / najväčšia
černošská organizácia v USA /, ktorej prezidentmi boli až do roku 1975
výlučne Židia. Profesor McDonald spomína príklad, keď v roku 1917
navštívil ústredie NAACP čierny aktivista Marcus Garvey a zúrivo kričal,
že toto je predsa biela organizácia.
Úsilia Židov boli rozhodujúcimi pri
transformácii Ameriky po vzore "občianskych práv". Cituje právnika
Amerického židovského kongresu, ktorý tvrdí, že "mnohé z týchto zákonov
(občianskych opráv) boli písané v kanceláriách židovských agentúr
židovským personálom, prezentované židovskými zákonodarcami a tlačené
židovskými voličmi."
Úloha týchto antropológov bola kritizovať
všetko, čo sa týkalo západnej spoločnosti, zatiaľ čo oslavovali všetko
primitívne. Prof. McDonald poznamenáva, že Boaské portrétovanie
nezápadných národov naschvál ignorovalo barbarizmus a krutosť, čo
prispelo k presiaknutiu týchto ideí do západných spoločností.
Oslabenie sebadôvery západných spoločností a urobenie ich
zraniteľnými voči krajinám tretieho sveta považuje za schválny
úmysel.
Dnes je táto dogma oslavovaná, Amerika sa musí otvoriť
imigrácii, pretože imigranti prinesú sem ducha a energiu, ktorú pôvodní
obyvatelia nemajú.
Autoritatívne osobnosti
K tomu, aby bolo možné americké a európske
spoločnosti otvoriť imigrácii, bolo nevyhnutné zdiskreditovať rasovú
solidaritu a vzťahy k tradíciám. Profesor McDonald tvrdí, že toto bolo
hlavným zámerom skupiny intelektuálov známych pod menom Franfurktská
škola. /FŠ/
To, čo je všeobecne známe ako Inštitút
sociálneho výskumu, ktorý bol založený vo Franfurkte a v dobe nacistov
zavretý, založil v časoch Weimara židovský milionár. Väčšina personálu
emigrovala do Spojených Štátov a Inštitút dostal nové meno UC Berkeley.
Organizácia bola vedená Maxom Horkheimerom a jeho najvplyvnejšími
členovia boli T.W. Adorno, Erich Fromm a Herbert Marcuse, všetci Židia.
Horkheimer nerobil žiadne tajnosti a otvorene prehlasoval o aktivitách
Inštitútu: "Výskum bude možné pretransformovať priamo do propagandy."
Prof. McDonald venuje mnohé stránky analýzam
knihy Autoritatívna osobnosť, ktorú napísal Adorno a vyšla v roku 1950.
Bola súčasťou vydaní pod názvom Štúdia predsudkov, ktoré vyprodukovala
FŠ, včítane titulov ako Antisemitizmus a emocionálne poruchy.
Autoritatívna osobnosť bola veľmi vplyvnou knihou, pretože Americký
židovský výbor ju značne podporoval a židovskí vedci sa hlásili k jej
odkazu.
Účelom knihy je urobiť z akejkoľvek
skupinovej lojality znak psychickej choroby. Všetko od vlastenectva až k
náboženstvu a rodine, rase, lojalite sú znaky nebezpečnej a defektnej
"autoritatívnej osobnosti." Keďže vymedzenie rozdielov medzi rôznymi
skupinami je nezákonné, všetky skupinové lojality, dokonca aj tie
rodinné sú "predsudkami."
Profesor McDonald ďalej tvrdí, že Židia
prechovávajú presne rovnakú lojalitu, rešpekt k tradíciám a rasové
povedomie, akú u kresťanov Horkheimer a Adorno opisujú ako mentálnu
chorobu. Títo spisovatelia si adoptovali taktiku, ktorá sa stala
populárnou sovietskou taktikou proti disidentom. Ktokoľvek koho
politické názory sú iné bol duševne chorý. Ako profesor McDonald
vysvetľuje, FŠ nikdy nekritizovala alebo dokonca ani neopísala židovskú
skupinovú identitu - len kresťanskú alebo nežidovskú: "Správanie, ktoré
je u Židov vnímané ako vitálna evolučná stratégia, je u nežidov
považované za patologické..."
Podľa týchto židovských intelektuálov bol
antisemitizmus znak duševnej choroby: "Tvrdili, že kresťanské popieranie
a hlavne sexuálna zdržanlivosť spôsobovala nenávisť voči Židom." FŠ bola
nadšená psychoanalýzou podľa ktorej "oidipovská ambivalencia voči otcovi
a análno - sadistické vzťahy v rannom detstve sú nezmeniteľné dedičstvo
antisemitizmu."
K zosmiešňovaniu vlastenectva a rasovej
identity si FŠ pomohla glorifikáciou promiskuity a bohémskej chudoby.
Prof. McDonald považuje školu za značne vplyvnú: "Určite mnohé centrálne
názory úspešného hnutia 60 - tych rokov nachádza vyjadrenie a pôvod v
Autoritatívnej osobnosti, včítane rebelovania voči rodičom, sexuálnej
promiskuity, pohŕdania sociálnym štatútom, kresťanstvom a
vlastenectvom."
Francúzsky židovský "deštrukcionalista"
Jacques Derrida propagoval rovnaké myšlienky, aj keď neskôr, keď písal:
"Myšlienka za deštrukciou znamená zničenie silných štátov silnou
imigračnou politikou, zničenie rétoriky nacionalizmu, zničenie politiky
miesta, metafyziky rodnej krajiny a rodného jazyka...Je to myšlienka
odzbrojiť bomby...od myšlienky, že štáty si ich vybudovali, aby sa
bránili voči cudzincom, voči Židom, Arabom a imigrantom..."
Ako to vyjadril profesor McDonald : "Na
najabstraktnejšom stupni je základom tejto agendy ovplyvnenie európskych
ľudí v Spojených Štátoch, aby považovali záujem o svoj demografický a
kultúrny vývin ako iracionálny a patologický." Nemusíme dodávať, že
tieto snahy boli úspešné a ktokoľvek sa postaví proti vytláčaniu
belochov je pravidelne označovaný za rasistu alebo prinajmenšom
netolerantného. Irónia samozrejme profesorovi McDonaldovi neunikla:
"Ideológia, že etnocentrizmus je forma psychopatológie bola vyhlasovaná
skupinou, ktorá vo svojej dlhej histórii bola bezpochyby
najetnocentrickejšou spomedzi všetkých na Zemi."
Imigrácia
Profesor McDonald tvrdí, že pre Židov je
propagovanie otvorenej imigrácie úplne prirodzené. Prináša so sebou
"rozmanitosť", ktorú Židia obľubujú. Tvrdí, že Židia sú jedinou
skupinou, ktorá vždy bojovala za otvorenú imigráciu. Niekoľko európskych
etnických organizácií prišlo so sporadickým úsilím uľahčenia imigrácie
pre vlastných ľudí, vždy to boli však len Židia, ktorí podporovali
otvorenie hraníc pre všetkých. Akékoľvek zrážky a nedorozumenia, ktoré
medzi nimi občas mohli nastať, Židia každého politického smeru sa však
zhodli a podporovali vysokú emigráciu.
Israel Zangwill, autor známej hry z roku 1908
The Melting Pot, zastával názor, že "existuje len jeden spôsob ako
udržať svetový mier a to je absolútne zrušenie pasov, víz , hraníc,
colníc..." Napriek tomu bol oddaným sionistom a zavrhoval miešané
manželstvá Židov.
Napriek tomu, že Socha slobody, pod správnym
názvom Socha osvetľujúca svet, bol dar Spojeným štátom od Francúzska ako
príspevok americkým politickým tradíciám, básne Židovky Emmy Lazarusovej
pomohli zmeniť jej symbol niekoľko desaťročí po jej skonštruovaní na
symbol emigrácie.
Profesor McDonald objavil, že snahy o
"rozmanitosť" sú presadzované už dlho. V roku 1948 Americký židovský
výbor nútil kongres k tomu, aby uveril, že "amerikanizmus je duša, ktorá
víta fakt, že Amerika sa tradične otvorila ľuďom všetkých rás,
náboženstiev a národností." Samozrejme že žiadna podobná tradícia v
Amerike predtým neexistovala. V roku 1952 Americký židovský kongres pri
prerokúvaní otázky imigračnej politiky tvrdil, že "naša národná
skúsenosť bezpochyby potvrdila, že naša sila spočíva v rozmanitosti
nášho národa." Toto bolo tvrdené v čase, kedy americké imigračné zákony
udržiavali bielu väčšinu.
Často sa spomína fakt, že keď boli v roku
1956 imigračné zákony stvorené, sotva ktosi vedel a určite nikto
nepredpovedal, že nový zákon zmení rasové zloženie krajiny. Práve toto
bolo cieľom židovských skupín od samého počiatku.
Profesor McDonald
zistil, že Židia boli najväčšími podporovateľmi imigrácie v Anglicku,
Francúzsku a Kanade a židovské skupiny boli najhlasnejšími oponentmi
nezávislosti Quebecu. Austrálski Židia viedli úsilia za odstránenie
"bielej Austrálie." Austrálsky židovský demokrat tvrdí, že : "Posilnenie
multikulturálnej Austrálie je zároveň naším najefektívnejším pravidlom
proti antisemitizmu. V deň, keď Austrália bude mať čínskeho guvernéra sa
budem cítiť bezpečne ako židovský Austrálčan." Rovnako ako Earl Raab
napísal o Spojených štátoch, tento austrálsky Žid je pripravený obetovať
tradičnú kultúru ľudí a ich identitu za židovské záujmy. Nebolo by
prekvapujúce, ak by takto otvorene vyjadrený cieľ nemal opačný efekt a
nezvýšil protižidovské nálady.
Židia a ľavica
Je všeobecne známe, že Židia sú tradične
spájaní s ľavicou a profesor McDonald tento jav na stránkach svojej
knihy vysvetľuje. Historicky je pochopiteľné, že Židia podporovali
hnutia, ktoré chceli prevrátiť existujúci systém. Po emancipácii sa
stretli s odporom zo strany nežidovskej elity, ktorá nechcela prenechať
priestor konkurencii a ľahko sa teda stali revolucionármi.
Židovská oddanosť ľavicovým otázkam bola však
často motivovaná nádejou, že komunizmus by bol nástrojom boja proti
antisemitizmu a očakávania, že univerzálne sociálne riešenia by boli
ďalším spôsobom oslabenia nežidovskej lojality, ktorá by mohla vyčleniť
Židov. Odvolávanie sa na univerzálne ideológie je spojené s implicitným
chápaním, že židovský partikularizmus bude výnimkou: "Akceptácia
univerzálnej ideológie nežidmi by spôsobila to, že by sa na Židov
nehľadelo ako na rozdielnu sociálnu kategóriu a zároveň by si mohli
udržať silnú osobnú identitu."
Profesor McDonald tvrdí, že Židia mali
predovšetkým židovské príčiny pri podporovaní boľševickej revolúcie.
Cárske Rusko bolo notoricky známe vďaka svojim antisemitským pravidlám a
v ranných rokoch boli Rusko židovskou vysnívanou krajinou: skoncovalo s
antisemitizmom, pokúsilo sa vymazať kresťanstvo, vytvorilo príležitosti
pre individuálnych Židov a hlásalo "beztriednu" spoločnosť, v ktorej by
Židia nepriťahovali žiadne negatívne emócie. Navyše odkedy marxizmus
učil, že všetky konflikty boli ekonomické a nie etnické, Židia verili,
že to bola predzvesť ukončenia antisemitizmu.
Profesor McDonald zdôrazňuje, že napriek
tomu, že židovskí komunisti hlásali ateizmus so solidaritou k pracujúcej
triede, zároveň sa usilovali všemožne ochrániť židovskú identitu. Lenin
sám /mal židovského predka/ schválil pokračovanie výslovne židovskej
identity pod komunizmom a v roku 1946 Komunistická strana Spojených
štátov hlasovala za rezolúciu, ktorá mala podporovať židovstvo v
komunistických krajinách. Napriek tomu, že komunizmus mal byť bez hraníc
a náboženstva, Židia si boli istí, že pre ich skupinovú identitu sa v
ňom miesto nájde. Profesor McDonald píše, že napriek tomu, že všetci
mali byť bratmi "len veľmi málo židov stratilo židovskú identitu v celej
sovietskej ére."
Cituje ďalej príklad francúzskeho
komunistického vodcu Charlesa Pappoporta: "Židovskí ľudia sú nositeľmi
všetkých veľkých myšlienok zjednotenia a ľudskej spoločnosti v
dejinách...Zmiznutie židovských ľudí by znamenalo smrť ľudstva, konečnú
transformáciu človeka vo zviera."
Profesor McDonald zároveň ukazuje, že Židia
sa začali odťahovať od komunizmu len po tom, čo sa Stalin ukázal byť
antisemitom. Práve tak, ako boli Židia vedúcimi revolucionármi v
predrevolučnom antisemitskom Rusku, stali sa aj vedúcimi disidentmi
antisemitského Sovietskeho Zväzu. Podobný vzor je možné nájsť v
komunistických vládach východnej Európy, v ktorých značne dominovali
Židia. Väčšina vodcov poľskej komunistickej strany hovorila napríklad
jazykom jidiš. Po páde komunizmu prestali byť Poliakmi a emigrovali do
Izraela.
Profesor McDonald píše, že v krátkom vládnutí
komunistickej vlády Bélu Kunu v Maďarsku, až 95 % vodcov boli Židia a v
čase povstania v roku 1956 bol komunizmus tak blízko spojený so Židmi,
že povstanie malo takmer charakter pogrom. Tvrdí, že tiež v Spojených
štátoch bolo jadro komunistických študentov za demokratickú spoločnosť
/SDS/ hlavne židovské. Dominoval tu tiež revolučný, ateistický a
univerzalistický pohľad na svet, plne zlúčiteľný so silnou židovskou
identifikáciou. Profesor McDonald cituje štúdia amerických
ľavičiarov:
"Mnohí komunisti napríklad tvrdia, že by sa nikdy nemohli
oženiť s niekým, kto by nebol ľavičiar. Keď sa Židov opýtali, či by si
vzali za manželku nežidovku, zaváhali, boli prekvapení otázkou a bolo im
ťažké na ňu odpovedať. Nakoniec povedali, že svadbu so židovkou vždy
považovali za samozrejmú. Ich oddanosť ako Židov bola ďaleko silnejšia
ako oddanosť ľavici."
Profesor McDonald vraví, že mnohí americkí
Židia opustili komunizmus, keďže sa stával čoraz viac antisemitským.
Bývalý aktivista SDS hovoril bezpochyby za mnohých, keď tvrdil. "Ak by
som si mal vybrať medzi židovskou otázkou a progresívnou anti-izraelskou
SDS, vybral by som si židovskú. Keď sa postavia barikády, budem bojovať
ako Žid." Americký neokonzervativizmus môže byť opísaný ako povrchový
presun vonkajšej politiky, ktorý prenecháva viac odhodlania nezmenenej
židovskej identite. Preto bývalí ľavičiari opustili ideológiu, ktorá sa
otočila proti Izraelu a zmenili americký konzervativizmus do iného
hnutia, ktoré podporuje Izrael. Neokonzervatívci podporujú tiež
imigráciu a sú aktívni v zničení bielej rasovej identity z hľadiska
"rešpektovateľnej" pravice.
Námietky
Existuje množstvo námietok na profesorove
McDonaldove tvrdenia. Prvou je, že sú postavené na predpoklade, že Židia
sú nečestní. Je vždy riskantné predpokladať, že rozumieme motívom iných
lepšie, než oni sami. Židia sa vždy považovali za "svetlo národov", za
"vyvolených ľudí". Dnes to doznieva v echu židovského obrazu samých seba
ako vylúčených a utláčaných. Väčšinu toho, čo považovali za "sociálnu
spravodlivosť" malo výsledný efekt znevažovania tradícií nežidovských
spoločností. Znevažujú Židia tieto hodnoty úmyselne, alebo len
"opravujú" to, čo oni považujú za zlé?
Profesor McDonald pripúšťa, že
veľa Židov je úprimných v ich podpore liberálnych cieľov a svoje
tvrdenie stupňuje "najlepší podvodníci sú tí, ktorí podvedú samých
seba." Inými slovami, mnohí Židia, ktorí v skutočnosti pracujú za
židovské záujmy najprv presvedčili samých seba. Žid, ktorý chce, aby sa
Amerika stala menej bielou, musí najprv presvedčiť sám seba, že Amerika
bude mať z multikulturálnej spoločnosti prospech. Ak presvedčí sám seba,
ľahšie a efektívnejšie presvedčí aj ostatných.
Mnohí si nie sú ani sami vedomí rozsahu a
dôležitosti "židovstva" v dosahovaní svojich cieľov. Cituje rabína
Abraháma Joshuu Heschela, ktorý vášnivo podporil izraelskú stranu vo
vojne roku 1967: "Ani som nevedel akým som bol Židom:" Je to zaujímavé
počuť od muža, ktorého považovali za jedného z najväčších židovských
mysliteľov svojej doby. A či už to je dôležité pre ich ciele alebo nie,
Židia majú veľmi vyvinutý zmysel pre národ. Profesor McDonald cituje
teológa Eugena Borowitza, ktorý vraví že "väčšina Židov je vybavená
osobným zmyslovým zariadením typu "priateľ či nepriateľ", ktoré dovolí
odhaliť prítomnosť ďalšieho Žida napriek silnému maskovaniu." Myslenie v
intenciách "priateľ či nepriateľ" tiež nie je zanedbateľné.
Profesor McDonald je preto veľmi skeptický k
židovským popieraniam: "Povrchné prehlásenia o nedostatku židovskej
identity môžu byť veľmi zavádzajúce." Poznamenáva ďalej, že židovské
publikácie píšu o židovskej moci a vplyve v Amerike jazykom, ktorý by
bol okamžite Židmi prehlásený za antisemitský ak by ho použili nežidia."
Súhlasí s Jozephom Sobranom, ktorý tvrdí "chcú byť Židmi medzi sebou,
nechcú však aby sa na nich kresťania pozerali ako na Židov. Chcú
nasledovať svoje vlastné rozdielne záujmy, zatiaľ čo sa pretvarujú, že
žiadne takéto záujmy nemajú..."
Profesor McDonald tvrdí, že úspech hnutí,
ktoré viedli Židia bol možný len vďaka tomu, že ich židovský charakter
bol skrytý. Ak by multikulturalizmus alebo masová emigrácia bola
podporovaná ortodoxnými Židmi v dlhých čiernych plášťoch, židovský
element by bol zrejmý. Naopak "židovská politická agenda nebola aspektom
teórie a teórie samé nemali zjavný židovský obsah." Nežidovskí
intelektuáli, ktorí nahliadli to týchto teórií ich preto nespoznali a
nevideli v nich aspekt židovsko - nežidovského súperenia alebo súčasť
špecifickej židovskej agendy."
Židia sa často pokúšali ukryť židovský
charakter intelektuálnych hnutí aj tým, že na viditeľné pozície najímali
známych nežidov alebo kresťanov. Táto taktika bola tak populárna v
americkej komunistickej strane, že nežidia ju často prekukli a stranu
opustili.
Ako sa ale môžeme dozvedieť motív? Profesor McDonald
vynašiel test podľa ktorého "najlepším dôkazom zistenia, či ľudia
nekonajú v mene židovských cieľov je to, ak si vyberú taký politický
názor, ktorý evidentne neslúži židovským záujmom. V absencii jasne
vnímaného konfliktu so židovskými záujmami ostáva možným, že rôzne
politické možnosti medzi etnickými Židmi sú jedinými rozdielmi v taktike
ako najlepšie dosiahnuť židovské záujmy."
Tento štandard sa môže zdať prehnaný - až kým
ho neaplikujeme na biele spoločnosti. Imigrácia z krajín tretieho sveta,
afirmatívne akcie, antidiskriminačné zákony, nútená integrácia - ani
jedno určite nie je v záujme bielych, napriek tomu je veľa bielych ľudí,
ktorí toto podporujú, čo demonštruje fakt ako niektorí bieli ľudia úplne
opustili svoju rasovú identitu.
Profesor McDonald nakoniec načrtáva možnosť,
že niektorí Židia, vďaka storočia dlhému konfliktu s kresťanmi a
nežidmi, aktívne nenávidia nežidovské spoločnosti a vedome sa usilujú o
ich zničenie. "Základnou motiváciou židovských intelektuálov, ktorí sa
podieľali na sociálnej kritike bola jednoduchá nenávisť k nežidovskej
mocenskej štruktúre, ktorá bola vnímaná ako antisemitská." Opisuje
nemeckého židovského básnika Henricha Heina, ktorý "používal svoje
schopnosti, reputáciu a popularitu na zneváženie intelektuálnej dôvery
zriadenia."
Bez ohľadu na otázku motívu, je to otázka
čísel. Židia sú v USA malá menšina a tak isto i v mnohých ďalších
štátoch. Ako je možné, že sú zodpovední za tak dramatické zmeny v
intelektuálnej kultúre? Podľa profesora McDonalda vysvetlenie spočíva v
inteligencii, energii, oddanosti a spolupatričnosti Židov. Pripisuje to
tiež priemernému židovskému IQ - okolo 115, ktoré je vyššie ako
priemerné IQ u nežidov a tiež ich "ťažkej práci, oddaniu, úsiliu
zanechať na svete stopu a snaženiam vzrásť vo svete, dosiahnuť
ocenenie..." Verí tiež, že Židia spolupracovali medzi sebou veľmi
obetavo v každej otázke, ktorú považovali za nevyhnutnú na prežitie:
"Intelektuálne aktivita je ako každé iné ľudské snaženie. Súdržné
skupiny vyhrávajú nad individuálnymi stratégiami." Poznamenáva, že v
žiadnom období neexistoval tak veľký počet Američanov, ktorý by
podporoval nebielu imigráciu, je to kohézna odhodlaná menšina, ktorá
premohla neorganizovaný odpor väčšiny.
Profesor McDonald verí, že
vďaka efektívnosti niektorých Židov nebolo ani potrebné aby väčšina
Židov aktívne podporovala proti - majoritné hnutia. Židovské aktivity
však boli stále rozhodujúce: "Židmi dominované intelektuálne hnutia boli
kritickým faktorom /nevyhnutnou podmienkou/ na víťazstvo intelektuálnej
ľavice v neskorom 20. storočí v západných spoločnostiach." Cituje
Waltera Kerra, ktorý tvrdí, že "čo sa stalo po 2. sv. vojne je fakt, že
americká citlivosť a vnímavosť sa stala čiastočne židovskou, možno
židovskou ako čokoľvek iné...Vzdelaná americká myseľ začala do určitej
miery myslieť židovsky."
Odhliadnuc od toho, či má profesor McDonald
pravdu alebo nie, stojí tu otázka, aký dopad má na nás fakt, ak pravdu
má? Jeho názory vrhajú svetlo na rýchlosť s akou bieli ľudia strácajú
vplyv. Len pred niekoľkými desaťročiami boli bieli pyšnou rasou, hrdou
na svoje výdobytky. Dnes ich počty miznú, stávajú sa previnilcami,
hanbiacimi sa za svoje dejiny, neistí ani svojim právom na zem a
krajinu, ktorú obývajú po stáročia. Je veľmi vzácne vidieť úplné
prevrátenie elementárnych konceptov v priebehu jednej alebo dvoch
generácií, tak, ako sa to stalo s náhľadom na rasu.
Takáto rýchlosť
nám napovedá, že sa deje čosi viac ako len kultúrne
zmeny.
http://www.heretical.com/miscellx/culturec.html
http://www.csulb.edu/~kmacd/review-AR.html
http://www.angryharry.com/revealing6.htm
http://www.solargeneral.com/jeff/primer/Jewish%20Involvement%20in%20Destroying%20White%20Racial%20Solidarity.html
http://www.csulb.edu/~kmacd/
Kevin McDonald je profesorom psychológie Kalifornskej štátnej
univerzity
Prúdu